∆∆∆

Je skoro devat hodin večer. Nedela. Depka. Odjebal som sa z tej Bratislavy aby som začal nejaký lepší život a vlastne sa obral o kamarátov.

Keď som si spravil kamarátov v Prahe, odišiel som aj odtiaľ. Tak mi niekto povedzte prečo si to robím. -> kariéra! Na toto si ešte viem odpovedať sám. Ale prosím kto mi odpovie prečo mi tá Romana ešte stále chodí po rozume a nenehá ma na pokoji. Prosím už stačilo. Už sa nechcem trápiť kôli tak starej veci. Takže urýchlene si nájdem nejakú frajdu a pokúsim sa na ňu toľko nemyslieť. Hej pičo, myslím na nu asi každý den. Furt... Mám nejaké svetlé momenty a chvíľu na ňu nemyslím ale ináč furt a furt mi chýba. Takže... Je to dosť v kokote
Lebo si nijak nepomaham. Ona sama nevrati a asi ji už nikdy neuvidím. Neverim že sa ozve. Neozve sa Vladko. Má ťa v piči. Vždy ta mala. Bol si proste tupelko na chvíľu. Mala ťa totálne vpici a bolo jej jedno ti to povedať do očí alebo sa už nikdy neukázať. A riešila iných chalankov. Tak si to Vladko už uvedom aj ty a vyjeb sa na to. Netráp sa. Netráp sa už konečne. Už ju nikdy neuvidíš a nikdy nedostaneš odpoved na svoje otázky. S najväčšou pravdepodobnosťou ostane s jedným zo svojich chalankov, nájde si robotu a bude sa jej žiť dobre. Bude chodiť na kavicky,  na párty, spoznávať ľudí. Bez toho aby si na Teba spomenula Vladko. Potom zasa niekam pôjde. Ahoj Vladko.

Konec.

Basta.

Finito.

Fin.

The End.

Zlomila mi srdce